Príprava snúbencov na sviatostné manželstvo v našej farnosti je určená snúbencom, ktorí už majú dohodnutý termín sobáša. Prebieha formou 10 stretnutí a trvá tri mesiace. Je vedená kňazom a skúsenými manželskými pármi z farnosti. Do prípravy patrí aj kurz prirodzeného plánovania rodičovstva vedený aprobovaným lektorom.
Stretnutia prebiehajú raz v týždni (podľa dohody v skupine), vo večerných hodinách a trvajú 2 max. 3 hodiny. Ich obsahom budú stretnutia na témy: povolanie do manželstva, výber partnera, komunikácia v manželstve, výchova detí, prežívanie viery a kresťanskej morálky v manželstve a iné. Pretože kurz je bezprostrednou prípravou pred veľmi dôležitým krokom v živote snúbencov a týka sa predovšetkým ich dvoch, je potrebné, aby na stretnutia prichádzali obaja zo snúbeneckého páru a aby absolvovali spoločne všetky stretnutia. Po absolvovaní kurzu snúbenecký pár dostane osvedčenie, ktoré slúži ako doklad pre správcu farnosti, kde si budú snúbenci vysluhovať sviatosť manželstva.
Záujemcovia sa môžu prihlásiť aj prostredníctvom farského e-mailu: faramileticova{zavinač}ba.ecclesia.sk; fara.mileticova{zavinač}gmail.com
Informácie pre tých, ktorí sa chcú sobášiť v našom chráme
Asi tri mesiace pred termínom sobáša majú prísť obaja snúbenci počas úradných hodín do farskej kancelárie na spísanie sobášnej zápisnice.
So sebou si prinesú:
- Zápisnicu (oznámenie) o uzavretí manželstva zo sobášnej matriky Miestneho úradu Bratislava II. Ružinov (Mierová ul. 21). Doklady, ktoré treba tam predložiť, nájdete na stránke www.ruzinov.sk.
- Krstné listy oboch snúbencov vydané vo farnosti, kde boli krstení. Dátum na výpise krstného listu nemá byť skorší ako tri mesiace od termínu sobáša.
- Ak ide o snúbencov bývajúcich mimo Bratislavy, treba priniesť tzv. „licenciu na sobáš“ od farára farnosti svojho bydliska. (Toto platí, aj keď ide o tých, čo bývajú v zahraničí súvisle aspoň tri mesiace.)
- Občianske preukazy a adresy svedkov sobáša.
- Potvrdenie o absolvovaní predmanželskej prípravy a kurzu prirodzeného plánovania rodičovstva, ak tieto prípravy neabsolvovali u nás.
- Ak ide o vdovcov, treba priniesť úmrtný list predchádzajúceho partnera. Ak manželstvo niektorého z partnerov bolo anulované, treba priniesť dokument príslušného biskupského úradu potvrdzujúceho tento fakt.
- Ak jeden zo snúbencov je nepokrstený alebo je iného vyznania ako kresťansko-katolíckeho, bude treba spísať žiadosť o dišpenz k sobášu adresovanú na arcibiskupský úrad. Pripojí sa „Osvedčenie stránok pri uzavieraní miešaného manželstva“, v ktorom sa katolícka stránka zaviaže, že urobí všetko pre to, aby deti z manželstva boli katolícky pokrstené a vychovávané. Nekatolícka stránka svojím podpisom vyjadrí súhlas a akceptuje záväzok katolíckej stránky. Pri spisovaní tohto dokumentu sú potrební dvaja svedkovia, ktorých si katolícka stránka môže priviesť. V opačnom prípade farár požiada niekoho z prítomných.
- Aj v prípade, že niektorý zo snúbencov, hoci bol pokrstený, ale nebol poučený vo viere, neprijal ešte sviatosť Oltárnu, bude potrebné žiadať povolenie diecézneho biskupa. (Kto by sa však chcel pripraviť na prijatie sviatostí Eucharistie a birmovania, nech sa rok pred slávením sviatosti manželstva prihlási na farskom úrade.)
Základné informácie o sviatosti manželstva
Etymológia:
I. Matrimonium (mater = matka; munus = úloha): podčiarkuje dôležitosť ženy v manželstve, zvlášť pri narodení a výchove detí.
II. Coniungum (con = spolu; iugare = zviazať): vyjadruje zväzok medzi mužom a ženou.
III. Conubium (con = spolu; nubere = zahaliť, prikryť): ide o termín pochádzajúci z rímskeho práva, kde sa žene pri uzátvaraní manželstva dávala šatka na hlavu a tým sa vyjadrovala podriadenosť ženy k svojmu mužovi.
IV. Numptiae = to isté, čo conubium.
V. Consortium (con = spolu; sors = osud): znamená, že dva ľudské osudy
sa spájajú v jeden (spoluosud).
VI. Communio (con = spolu; munire = stavať, upevňovať, zakladať): vyjadruje spoločenstvo postavené na pokrvenstve, alebo inej druhovej väzbe.
VII. Manželstvo (man – munus = úloha, zmluva; ženstvo, žena = žena vzatá do zmluvy).
Manželstvo je:
- Zmluva (foedus) muža a ženy, ktorí vytvárajú medzi sebou celoživotné spoločenstvo!
- Foedus – vyjadruje aj vzťah medzi Bohom a človekom a znamená dobrovoľnú aliancia( dôraz sa dáva na vedomý a dobrovoľný vstup do tejto zmluvy).
- Vzniká iba výlučne medzi mužom a ženou (nemôže byť medzi dvoma mužmi, alebo dvomi ženami).
- Vytvára celoživotný zväzok medzi nimi.
- Toto spoločenstvo je prirodzené.
- Cieľom je 1. dobro manželov a 2. plodenie a výchova detí. Tieto ciele sú rovnocenné.
- Medzi pokrstenými je sviatosťou!
- Manželstvo má božský pôvod. Neustanovil ho človek, ale Boh. Z tohto dôvodu Cirkev normálne vyžaduje od svojich veriacich cirkevnú formu uzavretia manželstva. Viacero dôvodov prispieva na vysvetlenie tohto rozhodnutia: (KKC 1631).
- Sviatostné manželstvo je liturgický úkon. Preto je vhodné, aby sa slávilo vo verejnej liturgii Cirkvi;
- Manželstvo uvádza do cirkevného stavu (ordo), vytvára práva a povinnosti v Cirkvi medzi manželmi a voči deťom;
- Pretože manželstvo je životným stavom v Cirkvi, je potrebné, aby bola istota o uzavretí manželstva (odtiaľ povinnosť mať svedkov);
- Verejný ráz súhlasu chráni manželský súhlas, keď raz bol daný, a pomáha zostať mu verným.
VYSLUHOVATEĽ SVIATOSTI:
Samotní manželia, kňaz je tam iba ako svedok Cirkvi. Je to z dôvodu, že podstatou sviatosti manželstva je výlučne manželská zmluva (vzájomný sľub). Jeden vysluhuje sviatosť druhému, kým druhý ju svojím súhlasom prijíma.
Manželia musia byť:
1) Osoby spôsobilé (k súhlasu, psychologicky a nemať manželskú prekážku)
2) Musia zachovať podstatné prvky súhlasu (prejaviť ho navonok aj vnútorne)
3) Pokrstení muž a žena, ktorí slobodne vyjadria svoj súhlas.
„Byť slobodným“ znamená:
– nepodliehať prinúteniu;
– nemať prekážky zo strany prirodzeného alebo cirkevného zákona. (KKC 1625)
PRIJÍMATEĽ:
Samotní manželia. Obidvaja sú pokrstení (alebo aspoň jeden).
1. majú úmysel manželský súhlas dať aj prijať
2. nemajú rozlučujúce manželské prekážky
3. zachovanie Cirkvou predpísanej formy(pred zástupcom Cirkvi a dvomi svedkami)
4. že obidve stránky poznajú a nevylučujú ciele a podstatné vlastnosti manželstva
Účinky tejto sviatosti:
1. Medzi manželmi vzniká zväzok, ktorý je svojou prirodzenosťou trvalý a výlučný; sviatostný – teda ním sú manželia posilnení a akoby posvätení na povinnosti a dôstojnosť svojho stavu“ (KKC 1638)
2. Manželia sa navzájom odovzdávajú a prijímajú.
3. Sám Boh spečaťuje ich súhlas, preto z ich zmluvy „vzniká z Božieho rozhodnutia trvalá ustanovizeň, a to aj pred spoločnosťou“. Pravá manželská láska je zapojená do Božej lásky. – posúva manželov Bližšie k Bohu. (KKC 1639)
4. Platne uzavreté a manželským úkonom zavŕšené manželstvo (matrimonium ratum et consummatum) medzi pokrstenými nemôže byť nikdy rozviazané. (KKC 1640)
5. Sviatostnosť manželstva je určená na zdokonaľovanie lásky manželov a na posilňovanie ich nerozlučiteľnej jednoty. Touto milosťou „si v manželskom živote, ako aj v prijatí a výchove detí navzájom pomáhajú k svätosti. (KKC 1641)
6. Manželská láska samou svojou povahou vyžaduje od manželov neporušiteľnú vernosť. Vyplýva to z daru seba samých, ktorým sa
manželia odovzdávajú jeden druhému. Láska chce byť definitívna. (KKC 1646)
7. Manželská láska má v sebe úplnosť, v ktorej majú miesto všetky zložky [ľudskej] osoby: požiadavky tela a pudu, sily zmyslov a citov, túžby ducha a vôle. Táto láska smeruje k čo najhlbšej osobnej jednote, ktorá ponad spojenie v jednom tele vedie k tomu, aby vytvorila jedno srdce a jednu dušu; vyžaduje nerozlučiteľnosť a vernosť v definitívnom vzájomnom sebadarovaní a otvára sa pre plodnosť. (KKC 1643)
8. Rozmnožuje posväcujúcu milosť a dáva pomáhajúcu na plnenie si stavovských povinností.
Vlastnosti manželstva:
a) JEDNOTA – manžestvo môže vytvoriť len jeden muž a jedna žena. Hriechy proti tomu sú: polygamia (jeden muž má viac žien), polyandria (jedna žena má viac mužov)
b) NEROZLUČITEĽNOSŤ – manželstvo je trvalé až do smrti jedného z partnerov. Hriechy proti tomu sú: rozvod, cudzoložstvo.
c) SVIATOSTNOSŤ – je to jedna zo siedmych sviatostí – ustanovených Bohom, čiže pokrstení, sobášení v kostole. Hriechy proti tomu: ak pokrstení neuzátvarajú manželstvo pred tvárou Cirkvi (také manželstvo je neplatné).
MATÉRIA:
Vyslovený manželský súhlas. Cirkev považuje výmenu súhlasu medzi manželmi za nevyhnutný prvok, ktorý „dáva vznik manželstvu“. Ak súhlas chýba, manželstvo nejestvuje. (KKC 1626). Súhlas spočíva v „ľudskom úkone, ktorým sa manželia navzájom odovzdávajú a prijímajú“: „Beriem si teba… za manželku.“ – „Beriem si teba… za manžela.“ Tento súhlas, ktorý manželov vzájomne viaže, nachádza svoje zavŕšenie v tom, že sa dvaja stávajú „jedným telom“ (KKC 1627). Súhlas má byť úkonom vôle každej zo zmluvných strán, bez nátlaku alebo veľkého strachu vyvolaného zvonku. (KKC 1628). Z tohto dôvodu (alebo z iných dôvodov, ktoré robia manželstvo neplatným a neuskutočneným od začiatku ) Cirkev môže po preskúmaní prípadu kompetentným cirkevným súdom vyhlásiť „nulitu manželstva“ (nullitas matrimonii), to značí vyhlásiť, že manželstvo nikdy nejestvovalo. V tomto prípade sa zmluvné strany môžu zosobášiť, ale sú povinné plniť prirodzené záväzky vyplývajúce z predchádzajúceho spojenia. (KKC 1629) Ale nie je to rozvod – v tomto úprípade manželstvo nikdy neexistovalo!
FORMA:
Vzájomné akceptovanie (prijatie) manželského súhlasu pred zástupcom Cirkvi a dvoma svedkami. Kňaz (alebo diakon), ktorý asistuje pri slávení manželstva, prijíma v mene Cirkvi súhlas manželov a udeľuje im požehnanie Cirkvi. Prítomnosť služobníka Cirkvi (ako aj svedkov) vyjadruje viditeľným spôsobom, že manželstvo je ekleziálnou skutočnosťou. (KKC 1630)
Vady manželského súhlasu:
- Nedostatok užívania rozumu (vek, zdravý rozum).
- Vážny nedosatok rozlišovacieho úsudku (nechápe dôsledky svojho konania).
- Neschopnosť vziať na seba podstatné záväzky manželstva z dôvodov psychickej povahy (zodpovednosť).
- Nevedomosť (nevie, do čoho ide).
- Omyl (nepravdivý úsudok o skutočnosti: napr. Pomýlil si osobu, s ktorou uzatvára manželstvo).
- Podvod (jeden z partnerov oklame druhého vo vážnej veci, aby dosiahol manželstvo).
- Simulácia (predstiera, že uzatvára manželstvo)
- Podmienka (jedná stránka dá podmienku druhej – a ak ju splní, tak sa uskutoční sobáš: napr. Ak mi tvoj otec prepíše dom, tak ťa
chcem! – toto zneplatňuje manželstvo)
- Strach (pod nátlakom).
Manželské prekážky:
1. Vek (muž – 16 rokov, žena – 14 rokov; podľa civilného práva obaja: 18 rokov).
2. Impotencia
3. Platný manželský zväzok (kto už je ženatý/vydatá – nemôže ísť na sobáš s iným/inou).
4. Disparitas cultus (katolík a nepokrstený)
5. Votum (sľub – napr. rehoľný)
6. Ordo (keď je muž kňaz).
7. Únos (jedna stránka unesie druhú, aby vynútila sobáš).
8. Zločin (jedna stránka je v manželskom stave a zavraždí partnera, aby mohla sobáš uzavrieť s iným).
9. Pokrvenstvo (príbuzní sa nemôžu brať).
10. Švagrovstvo (v priamej línii sa nemôže).
11. Prekážka verejnej mravopočestnosti: (pri konkubináte, alebo neplatnom manželstve si jedna stránka nemôže vziať príbuzneho
druhej).
12. Adopcia (adoptovaný sa berie ako člen rodiny, preto si ho nemôže vziať niekto z “príbuzných”).
Miešané manželstvá:
Rozdielnosť vierovyznania medzi manželmi nie je pre manželstvo neprekonateľnou prekážkou, ak sa im podarí dať dovedna to, čo každý z nich dostal vo svojom spoločenstve, a naučiť sa jeden od druhého spôsob, ako každý z nich žije svoju vernosť Kristovi. Neslobodno však podceňovať ani ťažkosti miešaných manželstiev. Vyplývajú z toho, že odlúčenie kresťanov ešte nie je prekonané. Manželia sa vystavujú nebezpečenstvu, že budú pociťovať drámu rozdelenia kresťanov v samom lone svojej rodiny. Rozdielnosť kultu môže tieto ťažkosti ešte zväčšiť. Rozdielnosti týkajúce sa viery, samo chápanie manželstva, ale aj odlišné náboženské mentality môžu byť v manželstve zdrojom napätí najmä pri výchove detí. Vtedy sa môže vynoriť pokušenie náboženskej ľahostajnosti. (KKC 1634)
Podľa práva platného v Latinskej cirkvi miešané manželstvo, aby bolo dovolené, potrebuje výslovné povolenie cirkevnej vrchnosti.
V prípade rozdielnosti kultu sa pre platnosť manželstva vyžaduje výslovný dišpenz od prekážky. Toto povolenie alebo tento dišpenz predpokladá, že:
1. obidve stránky poznajú a nevylučujú ciele a podstatné vlastnosti manželstva,
2. že katolícka stránka potvrdí záväzky – s ktorými treba oboznámiť aj nekatolícku stránku – zachovať svoju vieru a zabezpečiť krst a výchovu detí v Katolíckej cirkvi. (KKC 1635)
Ako sa slávi:
V latinskom obrade sa sviatosť manželstva medzi dvoma veriacimi katolíkmi normálne slávi počas svätej omše vzhľadom na to, že všetky sviatosti sú späté s Kristovým veľkonočným tajomstvom. Je vhodné, aby manželia spečatili svoj súhlas dať sa jeden druhému obetou svojich životov tým, že ju spoja s obetou Krista za svoju Cirkev, sprítomnenou v eucharistickej obete, a prijmú Eucharistiu, aby účasťou na tom istom Kristovom tele a na tej istej Kristovej krvi boli „jedno telo“ v Kristovi. (KKC 1621). Ako sviatostný úkon posvätenia, slávenie manželstva má byť samo osebe platné, dôstojné a plodné.“ Je teda potrebné, aby sa budúci manželia pripravili na slávenie svojho manželstva prijatím sviatosti pokánia (KKC 1622). Podľa latinskej tradície si manželia ako vysluhovatelia Kristovej milosti navzájom udeľujú sviatosť manželstva tým, že pred Cirkvou vyjadria svoj súhlas. V tradíciách Východných cirkví sú svedkami prejavenia vzájomného súhlasu manželov biskupi alebo kňazi, ale pre platnosť manželstva je potrebné aj ich požehnanie. (KKC 1623). Rôzne liturgie sú bohaté na modlitby požehnania a epiklézy (vzývania), v ktorých sa od Boha vyprosuje jeho milosť a požehnanie pre novomanželov, najmä pre nevestu. V epikléze tejto sviatosti manželia dostávajú Ducha Svätého ako spoločenstvo lásky Krista a Cirkvi. Duch Svätý je pečaťou ich zmluvy, stále prístupným prameňom ich lásky a silou, ktorou sa bude obnovovať ich vernosť (KKC 1624).
Zdroje: KKC a CIC
